Podcast Mira Kocúra o tom ako sa život odohráva skôr pod povrchom ako na jeho viditeľnej rovine. O zmysle vecí, o ich duchovných súvislostiach. O tom ako sa veci dajú a musia robiť inak, ak nechceme dopadnúť vždy rovnako. Rozhovory aj samostanté autorské reflexie, čítanie na pokračovanie a všelico iné.
Oľga Pietruchová sa stala prvou známou "odídenou" križiackeho ťaženia klerikálnych lobistov v boji proti rodovo vyváženému pohľadu na život, svet a ženy v ňom. Aj ona bola jednou z mojich hostiek v programe Hosť pyramídy. Jej skúsenosti, pohľady aj perspektíva ponúkajú veľa podnetov na uvažovanie a premýšľanie. Započúvajte sa do nášho rozhovoru z 10. februára 2018.
Cirkev pozná situácie, kedy je potrat legitímny a prípustný aj keď nie je ideálny. Tábor prolife ignoruje teologické a moralnoteologické závery, ktoré odporujú jeho dvornej ideologii. Odmieta iné, prolife táboru, nesympatické moralnoteologicky prijateľné riešenia. Úplne tomu rozumiem, no nemali by sme pretláčať cirkevnú katolícku a klerikalnu legislativu do legislativy laického štátu. Budeme sa svetu o 600 rokov ospravedlňovať, ako Vatikán v prípade Jana Husa.
Vybrali sme si model kresťanstva a vybrali sme si podľa mňa nesprávne. Letisko Piešťany vypravilo 22. apríla 2020 malé lietadlo, na ktorého palube bol trnavský emeritný arcibiskup Ján Sokol. Let sa uskutočnil pri príležitosti 30 . výročia návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku. Letisko o tom informovalo prostredníctvom sociálnej siete Facebook .
Relikviu zapožičal páter Lucián Bogucki, z bratislavského kostola sv. Františka, ktorý ju získal z Ríma v roku 2016. Ján Sokol v rámci neho požehnal celú krajinu relikviou tohto svätca. Na fotografii bol spolu s arcibiskupom aj kňaz Ján Košiar, ktorý sa otvorene angažuje pri podpore ĽSNS a jeho pastoračné pôsobenie je aj z tohto dôvodu limitované. Ján Sokol rúško na tvári nemal. Ján Košiar rúško mal.
Keď nás, podporovateľov dnešnej vlády začne skalpovať a dávať "dole" poslanec Blaha tak budeme opatrnejší. Štátne orgány nikomu nepatria. Vláda zákona, právny štát či medzinarodné "rule of law" je práve o tom. Inak je to len nová generácia "našich ľudí". Verejnosť vrátane podporovateľov opozície musí dostať zrozumiteľný signál, že sa všetko deje podľa zákona. Inak sa z konania polície vynára len "tradičná" neobjektivnost, keď svojim odpúšťame všetko, tým druhým nič. Nebyť ako oni znamená konat aj hovoriť inak ako oni.
Na globálne humanitárne či prírodné zmeny sa Juraj Mesík ako bývalý expert Svetovej Banky díva úplne prakticky. Čo budeme potrebovať ak náhle ostaneme bez otvorených supermarketov a fungujúcej dodávky elektrickej energie alebo internetu? Koľlko vody, múky či mlieka potrebujeme na prežitie? Vieme ako ľudia nájsť v sebe ešte dosť síl, aby sme prežili a odovzdali tento svet a našu planétu našim deťom? Takýto rozmer aktívneho postoja k životu, ľudským komunitám na Slovensku ale aj v tam, kde sa toho, čoho sa najviac bojíme deje, je Jurajovi Mesíkovi blízky. Rozhovor z decembra 2017 stále aktuálny. A možno ešte aktuálnejší.
Sú veriaci, ktorí v pandémii vidia Boží trest. Mýlia sa? Profesor Halik odpovedá: Nielenže sa mýlia, rúhajú sa. Ponúkajú falošný, znevažujúci obraz Boha, ktorý si priamo pýta – v tomto prípade úplne oprávnený – výsmech ateistov. Je to obraz Boha ako mocného, zlého a pomstychtivého strýka za kulisami sveta, prírody a dejín, zosielajúceho pohromy a tresty.
Nie, Boh nie je v zemetraseniach ani za vojnami a v koronavíruse, je v „tichom vánku“ (ako čítame v Biblii), je v onej tichej sile lásky a obetavosti tých, ktorí v ťažkých časoch slúžia druhým. Kde je dobrota a láska, tam je Boh, spievame na Zelený štvrtok, tam sa deje Boh.
Dávid Králik je tvorivý učiteľ, ktorý nechodí po vychodených chodníkoch. Pomáha učiteľom tak ako to potrebujú. Chodí za nimi, veľa počúva a stále im vie poradiť hlavne preto, lebo aj on sám stále učí. To je na ňom to najinšpirujúcejšie. Nie je to len teoretik, ale určite v praktickej rovine implementuje to najlepšie z pedagogiky a spája to s praktickými zručnosťami. Preto aj korona kríza ho nenašla nepripraveného. V novej relácii "Školský klub" sa pohotovo zapojil do pomoci učiteľom cez televíznu obrazovku. Ale je prvej línii aj cez online hodiny s deťmi a odborníkmi rôznych oblastí. Lebo život a škola sú dnes zvlášť prepojené.
S Jurajom Kušnierikom sme boli priatelia a aj keď sme mali na niektoré veci rôzne názory, vedeli sme sa stále rozprávať ďalej. Pred začiatkom školského roku v auguste 2015 sa mi ozval, že by bolo fajn sa pozhovárať v jeho relácii. Bola to milá rekapitulácia nášho kamarátskeho aj priateľského vzťahu, ktorý sa začal mojím príchodom do Bratislavy v roku 2004. A bol to jeden z poslednych rozhovorov Juraja v jeho programe. Na Islande v novembri dotĺklo jeho otvorené srdce. O to je tento môj rozhovor s ním pre mňa vzácnejší. Bol to náš posledný spoločný rozhovor. O všetkom.
Veriť napriek tomu, že dôvera je vystavená skúškam je jediný možný prístup, ktorý nášmu životu dá zmysel. Keď čakáme na autobusovej zastávke, veríme napríklad šoférovi autobusu, že číslo spoja a destinácia sú pravdivé. Veríme lekárom, učiteľom, rodičom. Druhá naivita je vždy krokom dôvery a viery. Voči svetu aj voči ľuďom.
Psychológia často pripomína, že byť manželom či manželkou je dôležitejšie ako byť otcom či matkou. Sme životnými vzormi našich detí práve cez naše vzťahy sa toho najviac učia. Sami vieme, koľko sme si toho priniesli do našich vzťahov od našich rodičov. Pre dnešnú spoločnosť aj kresťanstvo je dnes výzvou chápať, že partnersvo je širší pojem.
